JBL MicroMec som nepoznal, tak ma to motivovalo hľadať nejaké porovnania aj na zahraničných fórach. Narazil som pritom na jeden zaujímavý dokument:
www.seachem.com/… - hlavne strana 4. Skúsim zjednodušene interpretovať na zamyslenie...
Pri meraní povrchovej plochy poréznych materiálov sa používa napr. metóda BET (páni Brunauer, Emmett, Teller, 1938). Tú som moc nepochopil a ani neštudoval (ale kto študoval počítačovú grafiku a fraktály, príp. možno geografiu, tak vie, ako extrémne rôzne sa dá interpretovať dĺžka "hrany", príp. pobrežia v závislosti na kroku merania), ale podstatné je, že sa zisťuje plocha pre určitú hmotnosť materiálu, teda výsledok je v m
2/kg. Lenže materiály majú rôznu hustotu, nám do filtra vojde prakticky ľubovoľná hmotnosť, limituje nás objem, preto je pre nás praktickejší údaj práve v m
2/l. Zdanlivo banalita, lenže práve určenie hustoty kg/l je možné interpretovať rôzne...
Pre nás je podstatná "zdanlivá hustota" - máme košík určitého objemu a zaujíma nás, koľko materiálu doň vojde (aká hmotnosť). Napr. pre
Eheim Substrat Pro je to cca 660 g/l pri napĺňaní valca objemu 0,5 l (čím menší, tým bude táto hustota menšia, lebo sa relatívne viac miesta plytvá po stenách nádoby).
Hoci je zdanlivá hustota tá pravá, čo nás zaujíma, so skutočnou fyzikálnou hustotou materiálu súvisí len čiastočne a dosť je ovplyvnená tvarom a veľkosťou jeho jednotiek (guličky, valčeky, kapsičky). Hustotu je možné vyjadriť aj inak: zmeria sa priemer guličky, vypočíta objem a odváži. Samozrejme, že vyjde vyššia hustota, napr. pre
Eheim Substrat Pro je to cca 1200 g/l. Je to v podstate hmotnosť, ktorú by mal kameň z tohoto materiálu rozmerov 10 × 10 × 10 cm.
Lenže dá sa ísť ešte ďalej... Mohli by sme zmerať hustotu samotného skeletu. Do odmerného valca by sme dali dostatok kvapaliny a zmerali hmotnosť materiálu potrebného na stúpnutie jej hladiny o 1 l. Pre
Eheim Substrat Pro by vyšlo 2300 g/l, teda sme už na cca 3,5-násobku tej zdanlivej hustoty, ktorá nás prakticky zaujíma.
A čo na to marketingové oddelenie, ktoré určuje, čo bude napísané na krabici? Pochopiteľne, že chcú čo najvyššie čísla, teda zistená plocha v m
2/kg sa prepočíta touto najvyššou hustotou na m
2/l.
Pre
Eheim Substrat Pro namerali plochu povrchu 217 m
2/kg, čo pri použití tej najvyššej hustoty dáva 500 m
2/l - to približne zodpovedá údaju na krabici. Keď sa pozrieme na ten zdanlivý objem, ktorý nás zaujíma, teda aká bude plocha materiálu, ktorý sa nám vojde do litrovej nádobky, tak je to cca 140 m
2/l. Čo ma dosť prekvapilo, tak pre
JBL MicroMec namerali len cca 90 m
2/l. No a pre
Seachem Matrix až cca 1600 m
2/l.
Keď už to je takto realistickejšie interpretované, potom sa ešte treba zamýšľať nad veľkosťou pórov v poréznom materiáli - pretože mať ich najmenšie vyvolá síce najkrajšie čísla, ale nebudú využiteľné na nitrifikáciu.
JBL MicroMec má priemer pórov cca 20 - 60 µm,
Eheim Substrat Pro cca 4 - 13 µm a
Seachem Matrix dva typy: 1 - 8 µm a 0,02 - 0,1 µm. No a tu je zase priestor na skrášľovanie - kde je tá hranica využiteľnosti? Autori štúdie stanovili hranicu 0,4 µm, aby oddelili tie menšie a väčšie komôrky v
Seachem Matrix, pričom zistili, že väčšie tvoria asi 60% objemu. Po zložitom prepočte na plochu je to cca 44%, takže to dáva cca 700 m
2/l.
Uvádzajú tiež, že menšie póry síce nie sú využiteľné na nitrifikáciu (aeróbna premena amoniaku na dusitany a dusitanov na dusičnany), lebo sa tam nedostane kyslík, ale môže v nich prebiehať denitrifikácia (anaeróbna premena dusičnanov na dusík), čiže jednoducho odstraňovanie dusičnanov. To môže prebiehať aj v bežnom filtračnom materiáli v prípade, že je tok vody veľmi nízky - tak nízky, že nebude baktérie dostatočne zásobovať kyslíkom. To je pre nás, čo máme viac rastlín, možno aj nežiadúce, keď musíme dusičnany dolievať
Záver - uvádzané čísla o ploche pre baktérie sa dajú získať tak rôznorode, že nám vlastne aj tak nič nehovoria. Oveľa radšej by som videl praktický test: 3 rovnaké akváriá (stačia menšie), 3 rovnaké filtre (stačia menšie), v každom iný filtračný materiál, rovnaká voda v akváriách (zo zabehnutého akvária), rovnaké pridávanie amónnej soli (spočiatku nízke, postupne zvyšované) a po mesiaci meranie amoniaku, dusitanov a dusičnanov. Lenže takýto test som nenašiel