Články » Africké cichlidy 
Africké cichlidy
Pred rokom 1970 sa o afrických jazerných cichlidách nevedelo takmer nič. Európski akvaristi sa viac menej sústreďovali na pestro vyfarbené riečne druhy okolo rodov Pelvicachromis, Hemichromis, alebo napr. Tilapia. Revolúciu priniesol prvý dovoz jazerného, korálovo vyfarbeného tlamovca (papuľovca) a odvtedy sú africké jazerné cichlidy stálou módnou vlnou v nádržiach európskych akvaristov až do dnešných dní. Dôvodom stálosti tejto módy je nepochybne doterajšia nevyčerpateľnosť variability druhov, ktoré v tomto akvaristickom raji vznikajú takpovediac denne. Dnes poznáme mnohých špecialistov v tejto oblasti a keď sa jedni zameriavajú na malawijské skutočne pestro vyfarbené tlamovce, iní dávajú prednosť problémovejším príbuzným z Tanganiky (domorodá výslovnosť a európsky štandard vo výslovnosti je – Tanganjika).
Z geologického hľadiska je východná Afrika krajinou hlbokých treťohôrnych a štvrtohôrnych prepadlín tzv. kryptodepresií, ktorých hlavný systém prebieha od severu na juh a tvorí tak časť komplexu východoafrických tektonických priekop. Niektoré z týchto početných priekop v súčasnosti vypĺňajú jazerá (Kivu, Albertovo, Rukwa, Ajasi, Manyaro, Sodné, Mweru, Malawi, Tanganika atd.), ktoré sú v mnohých prípadoch domovom chovancov našich akvárií. Vzhľadom na tektonické depresie a časté prírodné izolácie sú mnohé populácie rybích druhov odkázané na život v malom úseku týchto biotopov, čo napokon vysvetľuje veľkú variabilitu rodov, druhov, ale aj nižších systémových stupňov. Na druhej strane sú tamojšie druhy cichlíd často označované, ako endemity týchto jazier, nakoľko sú to druhy (ak nerátame akváriá) nevyskytujúce sa nikde inde na svete. V poslednom období na jazerách začína ichtyológom robiť starosti nekontrolovateľné rozmnožovanie úžitkových rýb s rodu Tilapia, ktoré boli v týchto oblastiach koncom minulého storočia umelo nasadené. Žiaľ, s dôvodov týchto umelých násad existuje predpoklad, že mnohé z pôvodných rybích druhov sa už v niektorých jazerách nevyskytujú a o niekoľko rokov budú niektoré cichlidky k videniu iba v akváriách. Pre veľkú rôznorodosť jazerných druhov slovenská názvoslovná terminológia mešká a tak k mnohým druhom nemôžeme prideliť slovenský názov.
Oblasť afrických cichlíd je poznačená nielen množstvom druhov, ale je typická najmä hojným výskytom rôznorodých foriem, preto sa za menom ryby zvykne uvádzať aj lokalita (ak ju vieme) odkiaľ konkrétna ryba pochádza. Zvyčajne iba takto zistíme ako budú naše ryby vyzerať v dospelosti. Napríklad Tropheus sp. Black „BEMBA“ je lovený v okolí rovnomennej dedinky na severozápade jazera Tanganika.
Predtým ako si bližšie predstavíme rod Tropheus, pozrime sa najskôr do jeho prírodnej lokality. Pozrime si život tohto rodu pod hladinou jedného z najväčších jazier sveta, aké má nároky a aká je jeho prirodzená strava.
Rod Tropheus patrí k endemitom jazera Tanganika. Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 786 m v strede štyroch východoafrických štátov: Tanzánia, Burundi, Zambia a Zair. Obklopujú ho vrchy pohoria Murungu, vysoké až 2400 m nad morom. Jazero je s hĺbkou 1435 m po Bajkale druhým najhlbším jazerom sveta. Zanedbateľná nie je ani jeho rozloha 32 900 km2, čo umožňuje čulý cestovný ruch. V súčasnosti je na jazere rozvinutá lodná doprava najmä medzi prístavmi Kalima v Zaire, Ujiji v Tanzánii, Bujumbura v Burundi a Mbala v Zambii. Jazero Tanganika, z Európskeho hľadiska, objavili v roku 1858 dvaja cestovatelia a zoológovia Spek a Burton. Prvý krát ho preskúmal v roku 1871 ichtyológ Livingston.
Keď si do rúk zoberieme mapu, zistíme že na západe z jazera vyteká rieka Lukuga, ktorá spája jazero s poriečím dravého Konga. Samotné jazero je nenahraditeľnou zásobárňou pitnej vody a obživy pre domorodé obyvateľstvo. Ryby v jazere pre veľké množstvo minerálnych látok netrpia žiadnymi ochoreniami. Za potravu im slúži nespočetné množstvo drobných kôrovcov a to najmä sladkovodných krevetiek.
S tak veľkým množstvom vody, aké má jazero Tanganika, sa spája obrovská variabilita rôznorodých oblastí brehov a životných priestorov. Nájdeme tu brehy so štrkovými poliami, kamenisté prudko sa zvažujúce brehy, ako aj plytké močaristé zátoky. Na úpätí šikmo zvažujúcich skál s rôznymi terasovitými výbežkami a väčšími, menšími balvanmi, často pokrytými riasami, s oblasťami pokrytými pieskom, resp. jemným štrkom, sa vyskytujú zástupcovia rodu Tropheus. Podobné prostredie sa vyžaduje aj pri chove v akváriách. Je potrebné spomenúť, že jazero sa nachádza v tropickej oblasti medzi rovníkom a južným obratníkom a teda živočíchy, ktoré v ňom žijú, potrebujú pre svoj život patričnú a ustálenú teplotu v rozmedzí 22 - 28°C, pričom osvedčenou teplotou v akváriách je 25-27 °C. Čo sa týka chemického zloženia vody, aj tu kladieme dôraz na približnú zhodnosť parametrov z prírody. Celková tvrdosť dGH by v žiadnom prípade nemala klesnúť pod 8 °N. Alkalita je pri chove veľmi dôležitá. Ideálnou sa zdá byť v rozmedzí 8,5 – 9,5 pH. Výhodou slovenských akvaristov je práve chemizmus vody nakoľko väčšina našich vôd spĺňa uvedené požiadavky a chemicky, až na niektoré výnimky, vodu už neupravujeme.
Osadenie biotopového akváriá s rybami druhov Tropheus dokonale zvážme. Akvárium by malo byť priestranné (400 – 600 litrov), aj keď výhodou sú nádrže o obsahu nad 1000 litrov. K úspešnému chovu Tropheusov patrí nevyhnutná dobrá filtrácia vody. Na túto musíme klásť o to väčší dôraz, nakoľko väčšinou chýbajú rastliny pomáhajúce vstrebávať rybám škodlivé látky. Používame filtre s vysokým výkonom. Často používané výkonné hlavice typu „PowerHead“ (rôzni výrobcovia) s nasadenou vysoko pórovitou biovložkou sú síce výkonné a zabezpečia nám žiadané prúdenie vody, no nielenže rušia celkový dojem akvária, ale navyše sú nepraktické pri ich čistení (pri vyberaní vložky z akvária sa väčšina absorbovaných nečistôt uvoľní späť do vody). V akváriu s použitím týchto filtrov treba často (1x za 1 – 2 týždne) vymieňať časť (1/4 – 1/3) vody. Výhodnejšie je použitie externých (vonkajších) filtrov s primeraným výkonom, zakončených kvalitným difuzérom na okysličenie vody. Pri filtrácii nikdy nepoužívame zmesi ovplyvňujúce úpravu pH smerom dole. Ide najmä o rašelinu, aktívne uhlie a iné kyslé hmoty. Pri použití vonkajších filtrov, vymieňame spomenutý pomer vody v akváriu raz za 2 – 4 týždne, prípadne aj častejšie.
Pri výbere rýb kladieme dôraz na farebný ráz rôznych foriem, ktorých bolo do dnešných dní popísaných viac ako osemdesiat. Snažme sa vybrať druhy farebne čo najmenej podobné, aby sme sa vyhli prípadnému prekríženiu. Dobre je si všímať aj označenia, často uvedené za ponúknutým druhom (F1,F2...), ktoré nám prezrádzajú aj čistotu chovu. Uvedomme si, že Tropheusy sú v zajatí chované už nejaké to desaťročie, a za toto obdobie sa nevyhli určitým prekríženiam v akváriách chovateľov. Podľa skúseností chovateľov je nutné dodržať chov v skupinách, preto si zabezpečme skupinu rýb o priemernej veľkosti 2,5 – 3,5 cm a minimálnom počte 16 – 20 kusov. Aj pri Tropheusoch platí, že v chovoch by sa mal vyskytovať buď jeden, alebo keď už tak 5 a viac samcov. Pri menších počtoch sa ryby často medzi sebou vybijú. Hierarchia chovnej skupiny je nanajvýš zložitá a počas celého jej života sa mení. Často sa stáva, že dominantný jedinec neustále prenasleduje slabšie ryby a zabúda tak na príjem potravy. Po určitom čase ho vzraste predbehne iný, ktorý sa stáva silnejším a nastupuje na jeho miesto dominantnosti. Zníženie agresivity chovných rýb docielime vytvorením podmienok pre rast rias, ktoré ryby okusujú, čím sú zamestnané a často zabúdajú na prípadné potýčky alebo kŕmením drobnou potravou.Potrava je otázkou častých chýb pri chove týchto druhov. V každom prípade musíme poznamenať, že keď sme doteraz rôzne iné ryby chovali takpovediac „kadečím“, tak pri Tropheusoch musíme byť pri výbere potravy nanajvýš opatrní. Pri porušení zásad kŕmenia nám to ryby predvedú svojim nechutenstvom, upchanými črevami (nafúknutie), a úhynmi, čo je aj z finančného hľadiska veľmi nepríjemné. Upchanie čriev rýb sa úspešne lieči Entizolom, ktorý môžeme kúpiť v lekárni. Používame ho v tabletovanej forme a dávkujeme ho v pomere 1 tableta na 30 – 40 litrov vody. Druhý deň použijeme polovičnú dávku a na tretí deň opäť dávku plnú. Takto dávkovanie opakujeme počas piatich dní. Zvyčajne už po troch dňoch sú ryby zase žravé a viditeľne živšie. Ako sme spomenuli, ryby sú takmer výlučne požieračmi rias. Prezrádza nám to, že im podáme takú istú prípadne podobnú potravu. Ide najmä o rastlinné druhy vločkového krmiva (Sera flora, Tetra phyll, Tropical spirulina forte, O.S.I. spirulina...), granuliek (Spirulina), rozmrazených šalátových a špenátových listov, ale aj kúsky banánu, jablka resp. iného ovocia. Živočíšnu potravu iba zmrazenú (len dafnie, artemie a cyklópy), podávame v rozmrazenom stave v malých, ale častejších dávkach. V každom prípade sa vyhnime mäsu, patentkám, alebo nitenkám v akejkoľvek podobe.
Ryby patria k typickým príkladom prejavujúcich sa stresorov, ktoré môžeme pozorovať už pri odobratí alebo vložení jediného jedinca do, či zo skupiny. Skupina zo začiatku pôsobí priam chaoticky, čo navonok vyznieva, akoby ryby stratili orientáciu. Istý čas trvá pokiaľ nastane opätovný kľud. Horšie to dopadne s odobratým jedincom, ktorý v samote prežíva silný stresor, na ktorého následky, z dôvodu prejavenia sa rôznych chorôb, hynie.
Systematická otázka cichlíd východoafrických jazier, vrátane rodu Tropheus z Tanganiky, je veľmi zložitá a dnes vzhľadom na časté pribúdanie taxónov, či už z dôvodov novoobjavených druhov, alebo kríženia, prakticky neriešiteľná. Podľa posledných názorov rod Tropheus v súčasnosti tvorí 5 platných základných druhov, z ktorých každý vytvára niekoľko odlišne vyfarbených populácií (poddruhov?) nazývaných zväčša podľa miesta prírodného výskytu. Dnes poznáme niekoľko pohľadov na taxonómiu rodu Tropheus.
Pre potreby tohoto článku som použil model podľa Millerovej z roku 1997:
- Tropheus annectens Boulenger; 1900 (dva poddruhy)
- Tropheus brichardi Nelissen & Thys Van Den Audenaerde; 1975 (20 poddruhov)
- Tropheus duboisi Marlier; 1959 (4 poddruhy)
- Tropheus moorii Boulenger; 1898 (cca 44 poddruhov)
- Tropheus sp. Black "Tropheus sp. Black" (doposiaľ bližšie nezaradená skupina rýb s trinástimi poddruhmi)
Zámerne nepristupujeme k slovku forma, ktoré skôr vystihuje iné morfologické rybie znaky. Formu je skôr možné spájať s albinizmom, albinoidizmom, xantorizmom a pod. Podľa môjho názoru je možné k formám priraďovať rôzne farebné a tvarové odchýlky vytvorené cieleným šľachtením jednej napr. východzej populácie druhu s populáciou inou.
Zhrnutie a dôležité tzv. Schneidewindové desatoro (podľa Aquarium live 6/2000) zásad chovu druhov rodu Tropheus: 1. Veľké akváriá od 300 l a viac s výkonnou filtráciou, silným a neustálym prevzdušňovaním, dekoráciami s množstvom úkrytov a dostatok voľného priestoru pre plávanie. 2. Voda prírodných parametrov, teplota XE "teplota" 25 - 27 °C, celková tvrdosť dGH 8 - 12 °N (zo skúseností vieme, že dobrá je aj vyššia 15 - 30°N, vyššia alkalita pH nad 7, čo najnižšie množstvo dusičnanov. 3. Zabezpečovať si ihneď od začiatku najmenej 10 rýb, lepšie viac, pre začiatočníkov sú najlepšie ryby v dobrej kondícii vo veľkosti 3 cm. 4. Vzhľadom na nebezpečenstvo kríženia nedávať do akvária veľmi podobné formy. 5. K roztriešteniu agresivity je nutná veľká hustota rýb, pričom v dospelosti je nutné rátať s 10 litrami vody na jednu rybu. 6. Vhodnými spoločníkmi, najmä u T. moori sú niektoré tanganické cichlidy obývajúce dno prípadne aj malawijské druhy prijímajúce riasové porasty, T. duboisi je vhodnejšie chovať bez prítomnosti iných cichlid. Vhodné sú prísavníky na odstraňovanie rias. 7. Pravidelne, asi raz za týždeň až dva, meniť polovicu vody v akváriu. 8. Bohatá potrava na rastlinné zložky (časté malé dávky dafnií a cyklópov, rastlinné vločky, granulky, mrazené špenátové listy), nedávať živú potravu, mrazenú nechať rozmraziť. 9. Ryby pravidelne sledovať a jedince s príznakmi choroby okamžite odlovovať. 10. Neskôr nepridávať ryby rovnakého druhu a dávať pozor pri odlovovaní v hierarchii podriadených jedincov.
Za správnost informací zodpovídá autor článku, dotazy směřujte na autora. Hodnocení článku hvězdičkami provádí redakce. K článku se vyjádřete pomocí palců (líbilo se / nelíbilo se).
Líbilo se: 15x • Nelíbilo se: 0x • Zveřejněno: 14.06.2008 • Upraveno: 14.06.2008 • Přečteno: 23860x
Schválili: Bob66 30.11.12 • Jarka 16.01.14 • Rex 16.01.14
Související články
| Žádné související články |
Další články z rubriky Ryby
| 29.12.2014 | | Náhradní rodičovská péče u skalárů | 397x |
| 21.02.2023 | | Čichavec zlatý - zázračná příroda. | 7x |
| 24.01.2016 | | Stádia vývoje jiker karase zlatého - foto | 306x |
| 22.04.2014 | | Živorodka lesklá /žirardinka, metalika/ - Girardinus metallicus z pohledu amatéra | 612x |
| 30.05.2008 | | Krunýřovci rodu Panaque | 5600x |
| 19.01.2012 | | Aklimatizace akvarijních ryb | 1770x |
| 08.02.2014 | | Krmení ryb v zahradním jezírku! | 348x |
| 08.08.2013 | | Akara modrá - od naloženia ikier po 1. týždeň života | 405x |
| 28.06.2008 | | Listy pampelišky (Taraxacum sect. Ruderalia) – návod na „přípravu“ krmení | 2342x |
| 03.06.2006 | | Morfologie ryb | 8500x |
Komentáře návštěvníků
Funkce je dostupná pouze pro přihlášené uživatele
Další články tohoto autora
| 26.06.2008 | | Gupka dúhová - Poecilia reticulata | 4946x |
| 26.06.2008 | | INTERŠTANDARD IHS 2004 - Triá | 534x |