Chytanie Cyphotilapia Gibberosa Blue Zaire Moba

Cyphotilapia frontosa je jedna z najťažšie loviteľných rýb v jazere Tanganika. Chytanie frontos vo veľkých hĺbkach je veľmi časovo aj finančne náročné. Najväčší problém je dekompresia rýb. Ryby majú plávací mechúr naplnený plynom, pomocou ktorého regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom rozpätí. Keď rozdiel hĺbky vzrastá, plynový mechúr potrebuje čas na vyrovnanie tlakov. Dĺžka dekompresie záleží od druhu rýb. U frontos je pri hĺbke 15-20 metrov čas potrebný na vytiahnutie na hladinu 2-3 dni. Zaujímavé je to, že najkrajšia a najžiadanejšia C.gibberosa Blue Zaire žije hlbšie než iné druhy - v hĺbke viac ako 40 metrov. Z toho dôvodu odlovenie a vytiahnutie tejto ryby na povrch trvá 4-5 dni.
Prečo žijú niektoré frontosi v menších hĺbkach a Blue Zaire Moba tak hlboko? Zdá sa, že za to môže nedostatok ľudských obydlí v tomto regióne. V iných regiónoch, kde je veľa obydlí a rybárov sa frontosi naučili žiť v menších hĺbkach, lebo rybári odhadzujú zvyšky nalovených rýb do vody a frontosi bez námahy dostavajú svoje jedlo. Frontosi majú špeciálne zručnosti na lepšie osvojovanie kyslíka v hlbinách, kde je ho málo a to im dáva prevahu nad svojimi obeťami.
Vysoká cena týchto rýb je spôsobená viacerými faktormi. Prvým je veľmi dlhá vzdialenosť okraja jazera od najbližšieho letiska. Ryby musia byť lovené na dva razy z veľ kých hĺbok, čo je príčina častého úmrtia na stres. Región, v ktorom sa chytajú, je politicky nestabilný. Lovenie týchto rýb z hĺbok okolo 40 metrov je nebezpečné pre potápačov a čas ich ponorenia je značne krátky. Z toho dôvodu je čas potrebný na chytanie dva krát dlhší.
Keď spojíme všetky tieto faktory, dostaneme dôvoď, prečo je tak málo dostupných divokých rýb na predaj a prečo je ich cena taká vysoká. Keby boli tieto ryby lovené v Európe, cena po zarátaní nákladov na personál, palivo a rizikový príplatok by bola 550-650euro za kus.
Frotosi sa chytajú nasledovne: Skupina skúsených potápačov sa vydá do konkrétneho regiónu odlovu a ich loď ostane v označenom mieste. Následne sú z lode hádzané do vody zvyšky rýb na prilákanie frontos. Po 3 hodinách prvá skupina potápačov ide do vody. Umiestnia tam sieť o rozmeroch 20x3 metre a zaťažia ju olovom. Druhá skupina neďaleko uloží konštrukciu o rozmeroch 1x1x1m. Frontosi sú zo siete jedna po druhej umiestnene do klietky. Čím väčšia je hĺbka vylovovania, tým kratší je čas pobytu potápačov pod vodou a dlhší je čas dekompresie. Potom je klietka pomaly po dňoch vyťahovaná na povrch. Ryby sú dôkladne pozorované a keď jedna z nich začne byť naklonená znamená to, že bola dosiahnutá maximálna možná denná hĺbka vylovovania. Nasledujúceho dňa je tým istým spôsobom ponorená nová konštrukcia na pôvodné miesto starej a týmto spôsobom môžu odlovovať potápači ryby viac krát denne. Po vytiahnutí rýb na hladinu, sú v zodpovedajúcich nádržiach v karanténe najmenej jeden týždeň a potom sú rozposielané do Európy a Ameriky.