Články » Gupka dúhová - Poecilia reticulata 
Gupka dúhová - Poecilia reticulata
Poecilia reticulata (Poeciliidae)
gupka dúhová alebo pávie očko
Jej dnešný areál rozšírenia sme spomínali vo všeobecnej časti o živorodkách. Pôvodný výskyt gupiek smeruje do Guyany, Venezuely, severnej Brazílie a niektorých ostrovov Karibiku, kde sa hojne vyskytujú aj v brakickej a morskej vode. Podľa oficiálnych informácií a staršej literatúry ju do Európy doviezol anglický kapitán J. A. M. Vipan v roku 1908, dnes však vieme, že prvé gupky nachytal vo Venezuele amatérsky prírodovedec a lekárnik Julius Gollmer už v roku 1856. V roku 1857 ich dodal zoologickému múzeu v Berlíne, kde sú v zakonzervovanom stave dodnes. Prvé živé gupky doniesol do Európy v roku 1861 talian E. A. von Tremezzo a koncom roku 1908 sa zásluhou známeho hamburského obchodníka Carla Sigelkowa dostávajú v živom stave aj do Nemecka. Do Československa sa gupky dostali už v roku 1910 a pre nesmiernu farebnú variabilitu, možnosti šľachtenia i živorodosť sa stali stálicou v nádržiach akvaristov. Rybka dorastá do 4 – 6 cm (vzácne, pri šľachtených formách aj viac), pričom samček je menší. Po prvých dovozoch gupiek do Európy začiatkom 20. stor. akvaristi nemali ani tušenia, aké rôzne formy pávích očiek sa dajú dlhoročným výberom docieliť. Napokon, v súčasnosti sa už iba zriedka stretávame s divoko vyfarbenými populáciami pochádzajúcimi z Venezuely, Barbadosu a Trinidadu, charakteristickými malým vzrastom (samček iba okolo 2 cm), samčekovými metalízovo lesklými a pestrými farbami s typickými pávími očkami na tele alebo plutvách.
Dnes podľa výzoru rozlišujeme niekoľko typov gupiek, pričom patričnými rozpoznávacími znakmi je tvar (telo, chrbtová plutva a chvost), základná farba, krycie farby a farebné vzory. Podľa moderných hodnotení a podľa Medzinárodnej gupkárskej organizácie (IKGH) s neväzným Interštandardom „IHS 95“ v znení doplnkov a úprav z roku 1999 (pozn. aj obchodne sú cenené iba čisté formy) dnes rozlišujeme 12 tvarových štandardov, ktoré rozdeľujeme do troch základných veľkostných skupín. K veľkoplutvým náležia tvarové formy vejár, delta (pozn. medzinárodne viac známy pod názvom triangel, zaujímavosťou je, že obchodne je triangel braný ako farebná a nie tvarová forma), závoj a vlajka.
K mečíkovitým zaraďujeme dvojitý mečík, horný mečík, dolný mečík a lýru.
Ku krátkochvostým patria lopatka, kopia, kruh a ihla.
Gupky môžeme rozdeliť aj podľa tvaru chrbtovej plutvy, ktorá sa nachádza v dvoch variantoch. Keď je zakončená do špica patria k nej vejár, vlajka, dvojitý mečík, horný mečík, dolný mečík, lýra, lopatka, kopia a ihla. Pri zaoblenej chrbtovej plutve potrebujeme deltu, čiže triangel, závoj alebo kruh pričom pri posledne menovanom nie je žiaduce, aby chrbtová plutva svojou dĺžkou prešla cez koniec chvostového násadca.
Pri gupkách rozlišujeme základnú a kryciu farbu, pričom krycia je obsiahnutá vo vrchných vrstvách kože a môže prekrývať základnú farbu, ktorú rozlišujeme pri dobrom osvetlení pri pohľade zhora. Rozoznávame až 9 základných farieb.
Najbežnejšou je prírodná šedá, ktorá je jedinou dominantnou farbou. Príkladom dominantnosti základného šedého vyfarbenia môže byť napríklad kríženie šedej samice gupky čistej formy s blond samcom, z ktorého mladé rybky budú v generácii F1 všetky šedé.
Stretnúť sa môžeme s blond (recesívna) základnou farbou, pri ktorej tmavý pigment chýba takmer úplne a okrem celkovej svetlosti môžeme rybky rozlíšiť aj pri pohľade zhora podľa malej svetlej škvrnky umiestnenej na hornej časti hlavy medzi očami. Blond sa najčastejšie vyskytuje pri červených, menej už pri modro-žltých a inakšie vyfarbených gupkách (pozn. opakujeme, že krycia farba môže prekrývať základnú farbu tela, ktorú je niekedy vidieť iba pri pohľade zhora). Na blondoch sa môžu vyskytnúť aj iné krycie farby, väčšinou ale potláčané a tak ako pri albínoch v náznakoch. Najmä samice sú viditeľne svetlejšie so zlato-blonďavou farbou.
Vzácnejšie sa stretávame s albínmi (recesívna). Pri albínoch farebné pigmentovanie v základe úplne chýba a oči sa javia byť červené. Aj albino však môže mať kryciu farbu alebo farebný vzor. Napriek tomu, že som videl albínov s pestrými farbami (snehovo biele telo a červený chvost, alebo červené telo a snehovo biely chvost) sú farby väčšinou potláčané a aj vzory sú iba naznačené. Telo albínov bez krycej farby je biele až rúžové od presvitajúcej prekrvenej svaloviny. Očná dúhovka je bezfarebná a jej červeň spôsobuje prekrvená sietnica.
Vzácne sa na vrcholových podujatiach stretávame so základným vyfarbením: -zlatým (recesívna), tmavý pigment z polovice chýba a šupiny sú tmavo obrúbené, -modrým (recesívna), chýba žltý a červený pigment, -pink (recesívna), obsahuje svetlé (rúžové) a tmavé pigmenty, v zadnej hornej časti tela je svetlý pozdĺžny pásik, -bielym (dvojnásobne recesívna tvorená z blond a modrej), žlté a červené pigmenty chýbajú, melanofory sú malé a v tvare bodiek (pozn.: pod melanoformi rozumieme bunky s čiernym, hnedým, čierno-modrým alebo modrým farbivom – pigmentom pričom ďalej ešte rozlišujeme erytrofory / červený pigment, xantofory / žltý pigment a špecifickým prípadom sú guanofory spôsobujúce pre rad druhov typický zrkadlový lesk, časť týchto buniek môžu niesť aj gupky), -strieborným (dvojnásobne recesívna tvorená z modrej a zlatej), žlté a červené pigmenty chýbajú a okraje šupín sú tmavo pigmentované, -krémovým (dvojnásobne recesívna tvorená z blond a zlatej), s čiernym pigmentovaním, ale aj bez neho, pričom sú oči vždy čierne (pozn. z toho vyplýva, že ryby sú zrejme značne podobné albínom, avšak s čiernym okom). Netreba ani vynechať v štandarde obsiahnutú vetu, ktorá hovorí: ak nie je základná farba vystavovaných zvierat jednoznačne stanoviteľná priraďujú sa k šedým.
Šestnásť násobné kódovanie krycích farieb, z ktorých bod 14 hovorí o viacfarebných, nám dáva jasne najavo s akou obrovskou farebnou variabilitou gupky disponujú.
Pri odchovoch gupiek odporúčame pohlavia chovať oddelene a to z niekoľkých dôvodov. Rybky rýchlejšie rastú, naopak pri spoločnom chove samce myslia iba na samice, pričom na potravu niekedy zabúdajú, tak isto samice, ktoré po oplodnení dávajú všetku výživu do mladých. Výhodou oddelených chovov je aj usmernenie chovu. Do ďalšieho chovu vyberáme iba najkrajšieho a najväčšieho samca, ktorého pripustíme k ešte neoplodnenej a tak isto najkrajšej a najväčšej samici. Napriek uvedenému sa podľa moderných názorov a informácií špičkových chovateľov dnes preferuje chov trošičku iný. Najväčší a najkrajší samec a samica sa oddeľuje od ostatných rýb okamžite ako ich dokážeme rozoznať a v ďalšom chove ich držíme v akváriu spolu. Ostatné rybky chováme osobitne, niektoré použijeme na výstavy, ostatné rozpredáme, prípadne darujeme. Pri tomto spôsobe chovu (šľachtenia čo najkrajších potomkov) musíme mať však predpoklad, že ryby pochádzajú z mimoriadne kvalitnej línie, pri ktorej sa nevyskytujú neskoršie tvarové odchýlky.
Na chov gupiek sa najlepšie osvedčili prietokové akváriá, ktoré majú stály prísun čerstvej vody a zabezpečený odtok. Voda priteká (kvapká) priškrtenou vzduchovacou hadičkou. Pokiaľ nemáme túto možnosť a rybky máme v uzavretom akváriu, doporučujeme pokiaľ možno čo najčastejšie (aspoň 1 x za 1 – 2 dni) meniť časť objemu nádrže. Na chov sa osvedčujú akváriá dlhé do 1,5 metra, do 60 cm široké s výškou vodného stĺpca 30 – 35 cm. Hlbšie akváriá sú zbytočné, nakoľko rybky sa prevažne zdržujú pri hladine. Pre úspešný chov gupiek je dobré ak akváriá nemajú štrkové dno, v ktorom sa časom vyskytnú rôzne baktérie napadajúce dlhoplutve formy. V uzavretých akváriách môžeme odporučiť pestovanie hladinovej rastlinky známej pod názvom žaburinka najmenšia (Lemna minor), ktorá aktívne z vody odbúrava škodliviny. Hlavne v poslednom období bola aj vedecky overená jej schopnosť vstrebávať toxické látky. Žaburinku najmenšiu si môžeme priniesť z prírody, kde sa vyskytuje v hojnom počte. Nachádzame ju najmä v stojatých dažďových vodách, v ktorých zvykneme loviť rôzne komárie larvy.
Za správnost informací zodpovídá autor článku, dotazy směřujte na autora. Hodnocení článku hvězdičkami provádí redakce. K článku se vyjádřete pomocí palců (líbilo se / nelíbilo se).
Líbilo se: 6x • Nelíbilo se: 2x • Zveřejněno: 26.06.2008 • Upraveno: 26.06.2008 • Přečteno: 4948x
Schválili: Bob66 30.11.12
Související články
| Žádné související články |
Další články z rubriky Ryby
| 10.09.2011 | | terč | 147x |
| 03.06.2006 | | Morfologie ryb | 8500x |
| 23.02.2013 | | Tetra císařská - opomíjený klenot | 2182x |
| 13.12.2011 | | Mohou se přemnožit paví očka? | 2360x |
| 06.05.2008 | | Pancéřníčci | 14353x |
| 06.04.2011 | | Neonka obecná | 634x |
| 29.12.2014 | | Náhradní rodičovská péče u skalárů | 397x |
| 28.06.2008 | | Listy pampelišky (Taraxacum sect. Ruderalia) – návod na „přípravu“ krmení | 2343x |
| 10.01.2011 | | Souboj betta vs krevetky | 346x |
| 23.11.2006 | | Kančík příčnopruhý | 3823x |
Komentáře návštěvníků
Funkce je dostupná pouze pro přihlášené uživatele
Další články tohoto autora
| 26.06.2008 | | INTERŠTANDARD IHS 2004 - Triá | 534x |
| 14.06.2008 | | Africké cichlidy | 23861x |