Železo v akváriu
Zajímavá otázka
... a co takhle nějaké detaily? Třeba čím hnojíš, čím to měříš a tak podobně?
Proč mi nestoupá železo? Pěkně prosím
Starší reakce
Moc pekne ďakujem za reakciu.
Ale par lístkov požltnutých som zbadala večer aj na vallysnerii tak hádam sa to poddá.
Svetla je myslím dostatok (viac ako kedykoľvek inokedy). Tak dúfam že po mesačnej terapii to bude dobré.
Nemám svoju vlastnú skúsenosť s nedostatkom železa u rastlín, ale čo som čítal, tak vraj väčšina rastlín nie je schopná "opraviť" už raz vyblednuté listy, toto je jedna z výnimiek:
deficiencyfinder.com/… - zmeny bolo možné vidieť po 3-4 dňoch.
Tuná sa vraj situácia zlepšila po 5 dňoch, nové listy boli už zelené:
deficiencyfinder.com/…
Anubias je pomaly rastúca rastlina, tam to môže trvať aj dlhšie. Myslím si, že to ovplyvňuje aj intenzita svetla - viac svetla -> rýchlejší rast -> rýchlejšie sa ukáže zlepšenie.
Zdravým dopredu upozorním, nečítala som celý obsah tejto témy zaujíma ma len za akú dobu je možné pozorovať pridanie železa do akvária (Tropical FERRO-ACTIV). Pridala som ho, na základe dvojdňového pozorovania blednutia a žltnutia listov. Hlavne na rastlinách rodu Anubias. pridala som necelé 3 ml. Na moje akvárium ktoré má čistý objem 40 l. Vie mi prosím niekto odpovedať ?
Starší reakce
Tá vstupná voda možno obsahuje len stopové množstvá dusíka. 2mg/l je spodná hranica, ktorú udávajú vodárne. Práve teraz som začal jemne prihnojovať dusíkom, fosforom, draslíkom a horčíkom. Ak to bude potrebné, začnem aj s mikroprvkami a uvidím, či sa tá svi...potvora objaví. Síce nie z dôvodu boja so štetinou, skôr chcem skúsiť pestovať náročnejšie rastliny pri slabom svetle a bez pridávania CO2. V jednom období som už mal nastavené podmienky v akvárku tak, že to išlo, rástol Hemianthus callitrichoides, Rotala wallichii, Glossostigma elatinoides, Myriophyllum tuberculatum alebo Pogostemon helferi. Potom sa niečo zmenilo (možno časté výmeny vody kvôli BBA?) a všetky náročné rastliny postupne odišli alebo nepôsobili dostatočne dekoratívne.
Ono je to s tou ruduchou stále záhadné. Už som prečítal kadečo, ľudia majú rôzne skúsenosti, ale stále nie je celkom jasná podstata, asi je v tom viac faktorov. Mne sa najpravdepodobnejšia zdá teória o podstatnom vplyve organického znečistenia. Mal som nedávno jelení paroh i bežnú ruduchu a zrazu všetka zmizla. Nemenil som prakticky nič (aspoň nie nejako významne), len som prešiel z biokvasu (ktorý mi preukázateľne zvyšoval organické znečistenie, i keď ťažko posúdiť relatívnu mieru voči iným zdrojom) na CO2 bombu, no a trochu som ubral úroveň CO2, keď už je to tak ľahko regulovateľné (s biokvasom to bolo ťažšie). A vlastne sa o trochu znížila teplota, keď prišla jeseň. Samozrejme ma to teší.. až na to, že mi zároveň prestali rásť aj niektoré rastliny.
Dik za popis, je jasne ze tady se nechce nejaka rada zacatecnikovi
.
Tak jak to pises to zni dost logicky, zkusim jeste neco. Vetsina komercnich hnojiv neobsahuje NO3, zkousel jsi zvednout NO3 pomoci KNO3 aspon o 10mg/l? Zdrojove 2mg/l jsou pro rostliny malo, a zminky o ruduse a malu dusiku nejspis nenajdes, protoze kdo tak malo NO3 v akvariu ma, aby ho napadlo to posuzovat jako mozny vliv? Muze to byt pitomost, ale ted jsem vysadil na 14 dni hnojivo a doplnoval jen mikroprvky pomoci TENSO (ryb minimalne, par drobecku), a vidim co se deje za katastrofy. Pritom ale mikroprvky (ono TENSO) davam, abych nastolil svou obvyklou koncentraci (spis podle davkovani, nez cehokoli jineho). Nastoupila zelena vlaknita a zelena prisedla rasa na skle, pritom driv bez problemu a treba by pri tom byla ruducha jen otazkou casu, ale na to uz cekat nebudu, chce to doplnit vsechno kam patri. Zkus proste uvazit i co chybi, nejen co prebyva, s dokonale vyhnojenym akvariem problemy nemam, se spatne vyhnojenym ano. Ze v low-tech nehnojim jinak nez vymenami vody, ma zdrojova voda na to staci, Tva je ohledne NO3 slaba i pro low-tech, a buhvi co jeste v ni chybi.
V prvom rade ti ďakujem za snahu pomôcť v boji s riasou.
V druhom rade poprosím kompetentných o presun posledných dvoch príspevkov do príslušnej témy.
Zoberiem to postupne na základe tvojho príspevku:
- Poznámka, ktorú spomínaš, je stará viac ako tri roky. Stav, ktorý opisuje predchádzal kompletnému reštartu nádrže. Od tej doby má nádrž primeranú každodennú starostlivosť.
- Vyhladovanie štetiny je možné ale málokto má tú trpezlivosť (
www.horacovoakvarium.cz/…)
- Proces odtránenia som úspešne absolvoval, paradoxne v súbehu s nedodávaním CO2 (akvárium je low-tech), nehnojením a s mizerným svetlom 0,24W/l
Savo nebolo potrebné.
- Filter obsahuje 9 litrov filtračných náplní, dve tretiny molitan rôznej zrnitosti, tretina Cirax, čiže všetky médiá zabezpečujú aj biologickú filtráciu. Rýchlosť prúdenia vody vo filtri je vo vrchnej časti 8cm/min., v spodnej časti 4 cm/min. Hodnoty dusičnanov a dusitanov sú nemerateľné testami Sera. Aj rastliny javia znaky nižšej dostupnosti dusíka. Za dôležitejšie ako nitrifikáciu pri boji so štetinou považujem iné formy mineralizácie. Dostatočný proces nitrifikácie je dôležitý skôr pre ryby, prípadne v boji s inými druhmi rias.
Ešte by som uviedol rámcovú anamnézu môjho boja s riasou, aby to bolo jasné a prípadne môžno niekomu pomohlo:
Na začiatku som mal po "temnom" období prázdnu nádrž s riasou, Ancistrus-om a piatimi mrenkami. Takže mrenky išli preč, nakúpil som rastliny, 45 tetier a trochu vymyslel layout. Rastliny rástli pekne aj pri slabom svetle. Chcel som im trochu pomôcť, tak som začal prihnojovať draslíkom a Plantexom. Všetko bolo super, rastlinám sa darilo ale stále viac sa rozrastala aj štetina. Skúsil som teda postupne všetko, čo sa odpurúča v boji s touto riasou: znižoval som a aj zvyšoval prúdenie vody v nádrži, skúšal som vzduchovať, odstránil som korene, vodu som menil 3 x týždenne 30% (zdrojová voda NO2 < 0,013 mg/l; NO3 < 2 mg/l), takmer som nekŕmil, odstránil krevety a Ancistrusa (vírili nešistoty z dna), kúpil naddimenzovaný filter, odstraňoval každý jednotlivý odumierajúci list...všetko bez najmenšieho náznaku zlepšenia. Keď to už bolo neúnosné, riasu so skla som oškrabal žiletkou, korene a šasi filtra som osprchoval horúcou vodou a dno som presypal novou, asi 2 cm hrubou vrstvou piesku. Akvárko som nanovo husto vysadil, vylial fľašku Nitrivec-u a dúfal, že aspoň na čas bude pokoj. Hnojiť zatiaľ nebolo potrebné. A na moje prekvapenie pokoj skutočne bol. Približne 6 mesiacov. Potom som zrazu objavil jeden chumáčik, o pár dní už celé skupinky a za dva týždne roztrúsené chumáčiky po celej nádrži. Lámal som si hlavu, čo sa zmenilo a odpoveď som našiel vo svojom denníku tu na rybičkách (väčšinu záznamov mám neverejných, pre svoju potrebu) - začal som prihnojovať Profito-m. Skúsil som prestať a - skutočne pomohlo. Štetina sa prestala šíriť a za asi š mesiace zmizla zo všetkých miest okrem koreňa. Skúsil som pre zmenu tropica Plant Growth Specialised Fertiliser a opäť, štetina sa začala objavovať aj mimo koreňa. Urobil som pokus s Profitom v 30 l karanténnej nádrži - štetina do dvoch týždňov...pokus s Plantexom v priateľkinej nádrži - štetina do dvoch týždňov. Podotýkam, že každá z nádrží funguje v rozdielnom režime a s úplne odlišným spôsobom filtrácie. Jediné, čo majú spoločné je vstupná voda. Takže záver je jednoznačný, hnojenie mikroprvkami je spúšťačom (nie nutne jedinou podmienkou) výskytu BBA v mojich nádržiach. Či ju spôsobuje železo, ktoré sa v súvislosti s touto riasou spomína najčastejšie, neviem. Z uvedeného je možné vyvodiť niekoľko teórií, ktoré je však pomerne zložité overiť, takže rozpisovať ich nebudem, aj tak som už popísal dosť virtuálneho papiera
Poznamka ve Tve prezentaci jasne rika, ze jsi na to na delsi cas hodil bobek a nechal steticku prosperovat. A ted predpokladas, ze ji jen tak vyhladovis? Kdyz jde o poradny porost, to by trvalo poradne dlouho, aby prestala bez systematickeho niceni odchazet. A zkus taky popremyslet, jak na tom byla se zivinami, kdyz ses moc nestaral. Neco chybelo, ale organickeho odpadu je dost vzdycky.
Myslim, a neber to prosim spatne, ze si zbytecne komplikujes zivot. Co je napadene a jde vyndat z akvaria a umyt Savem, osetri. Co nejde a neznicis totalne rostlinu, proste oskubej. Zbav se ji mechanicky jak to jen jde, odstranuj co dalsiho objevis, zasob rostliny zivinami, CO2 a svetlem, a ona si casem da rict. A pokus se taky najit zdroj organickeho odpadu, jestli nemas nekde jeho slusnou zasobarnu.
A jako cislo jedna, ac Tvuj filtr neznam, nakonec se nejspis ukaze, ze na tom ma lvi podil
. Pokud je muj predpoklad spravny, pak cerpa dost rychle vodu medii tak, jako by protahoval vodu uzkou trubkou, zkratka tim nejmene vhodnym zpusobem pro nitrifikaci a tim nejlepsim, pro sireni produktu rozkladu po akvariu. Treba se pletu, ale zkus si spocitat, jak rychle tece voda mediem. Pokud je to nad 30cm/min, zbytecne hledame jinou chybu.
Napadlo ma to, ale nepredpokladal som, že získať jednotlivé chemikálie bude takto jednoduché. Ďakujem za tip. Zároveň sa tým otvára možnosť zistiť, ktorá látka skutočne spúšťa výskyt BBA v mojej nádrži.
...pozná niekto hnojivo, ktoré by obsahovalo všetky základné mikroprvky okrem železa?...
Co kdybyste si takové hnojivo připravil sám?
Sehnat cheláty (+ soli) jednotlivých stopových prvků není nijak složité. (Třeba u MRPa...)
Toxicita trojmocného železa začína niekde okolo pH 8,5, takže v bežných akváriách nehrozí. Jeho prístupnosť pre vyššie rastliny nebola súčasťou mojej orázky, bola to poznámka pre zervana, osobne v tom mám jasno. Teória o tom, že BBA s hnojením mikroprvkami nesúvisí je síce pekná a sám by som jej bol ochotný uveriť, keby som túto súvislosť nemal niekoľko krát spoľahlivo overenú vo vlastnej nádrži. Zároveň však pripúšťam, že štetinu nemusí mať na svedomí železo, pokojne môže ísť aj o iný mikroprvok. V každom prípade, hnojenie mikroprvkami a výskyt BBA v mojom akváriu je fakt.
Zelezo, ktere se dostane do dna, je vyuzitelne i kdyz neni v chelatech, ony si ho koreny dokazi zpracovat do prijatelne podoby. A tak rostliny korenici ve dne nemusi jevit nedostatek, ale rostliny ktere jej prijimaji z vodniho sloupce mohou za stejne situace trpet.
Toxicita zeleza ve forme "rezave traverzy" nebude nijak hrozna, protoze stara ramova akvaria, ktera mela nektere casti ramu uz paradne vyrezle, nemela problem, ze by se neco otravilo, pricemz voda po rezavych castech stekala stale, staci se treba podivat na vecne mokrou rezavou pricku nahore na ramu, nebo na boky. Prave tak nevim, ze by rezave hrebiky ve dne pusobily problem.
Nebal bych se k doplneni mikroprvku pouzit TENSO. Ac ruducha a zelezo nejak spolu souviset mohou, ruduchu bych silnejsimu hnojeni vcetne zeleza nepricital, ani pri hnojeni konskymi davkami hnojiva ve stylu EI, ji akvariste nemusi mit.
Usadeniny v akváriu nie, to skôr vo filtri a podobne. Záleží, koľko ho je. Toxicita železa, ale hlavne medi, je v anorganickej forme soli údajne mnohonásobne vyššia ako v chelátoch. Ale tak z vodovodu zase netečie minerálka
A o aký chelát sa konkrétne jedná? Ruducha pravdepodobne najviac súvisí s mierou organického znečistenia, ale videl som, hlavne v starších zdrojoch narážky na železo. Zvýši azda chelát po rozpade organické znečistenie? To je otázka pre chemikov - múdrejších ako ja
Vďaka.
Súvis so železom sa občas na nete spomenie. Samozrejme, nie je to jediný izolovaný faktor, ako spomínaš, v mnohých náržiach je obsah železa vyšší a napriek tomu tam štetina nie je.
V každom prípade, v mojom akvárku existuje priama súvislosť medzi jej výskytom a pridávaním zmesi mikroprvkov. Niekoľkokrát som si to overil.
Samotné železo zo vstupnej vody nespôsobuje akýkoľvek problém, žiadne usadeniny ani nič podobné. Inak pre rastliny je v obmedzenej miere prístupné aj trojmocné železo (Frank).
Ferropol 24 má 0,08% železa, čo pri odporúčanom dávkovaní pridá za týždeň 0,011 mg/l. Kompletné zloženie mám v tabuľke "Výpočty obsahu prvkov v hnojivách" v mojom profile.
Súvislosť s Ruduchou sa mi nejako nezdá - v niektorých akváriách je trvalo veľa železa a Ruducha nie je. Skôr je problémom železo vo vstupnej vode preto, že nie je pre rastliny prakticky využiteľné a len sa usadí.
Prosím ťa, máš aj údaj o obsahu železa v JBL Ferropol 24? Prípadne komplet zloženie? Vďaka.
A ešte mám otázku do pléna - pozná niekto hnojivo, ktoré by obsahovalo všetky základné mikroprvky okrem železa? Ide mi o to, že vo vstupnej vode už nejaké železo mám a keď ho začnem pridávať ako súčasť akéhokoľvek hnojiva (Plantex, Tenso, TPN+, Profito,...) hoci aj v množstve 0,01 ppm týždenne, okamžite nabehne čierna štetina. Teda súvis so železom je len predpoklad na základe informácií z internetu, štetinu môže mať teoreticky na svedomí aj iný prvok. Podobnú skúsenosť má myslím aj Kofejn.
Pri študovaní diskusie
www.aquaticplantcentral.com/… som narazil na 2 zaujímavé veci:
1. Existuje aj akýsi chelát IDHA, ktorý je biologicky odbúrateľný (baktériami), teda, ak som dobre pochopil, ekologickejší, ale vydrží menej. Podľa grafu dostatočne pre akvárium:
www.fotos-hochladen.net/…
Pri postrekoch suchozemských rastlín je vraj lepší:
www.fotos-hochladen.net/…
2. Pri postupnom rozpade chelátu EDTA vraj vzniká
ethylenediamine (nepoznám SK/CZ termín, zdroj
www.ncbi.nlm.nih.gov/…), z neho vzniká
ethylene (etén / etylén) a ten je rastlinný hormón, ktorý podľa diskusie dáva signál rastline na úhyn. No to je asi prehnané tvrdenie, čo som našiel o etyléne, tak má na starosti dozrievanie plodov a opadávanie listov. Tak či onak, vyzerá to, že EDTA nemusí byť pre akváriové rastliny zrovna výhra.
Starší reakce
Koľko by sa vlastne malo pridávať železa do vody? Podľa
prirodni-akvarium.cz/… je nelimitná dávka (metóda EI) 0,5 mg/l týždenne a v tabuľke sa uvádza pre PMDD a PPS Pro hodnota 0,1 - 0,2 mg/l týždenne. Lenže keď som to počítal, tak mi vyšlo, že obe tieto metódy zhodne pridávajú do vody cca 0,5 mg/l týždenne. Celkovo sú tam údaje o PMDD nejako zle, to sú skôr denné a nie týždenné dávky. Naproti tomu údaje o PPS Pro sú správne, až na to železo.
No ale prečo ma to zaujíma: Ide mi o to, či sa dáva toľko mikroprvkov práve pre to, aby sa dosiahlo 0,5 mg/l železa týždenne alebo kvôli ostatným prvkom. Mám tvrdšiu vodu s vyšším pH, preto pridávam železo radšej z Fe-EDDHMA a zmes mikroprvkov (MicroMix Plus) chcem dávať hlavne pre ostatné prvky (ako Mn, B, Mo, ...)
Keď porovnám týždenné dávky:
* pôvodné PMDD a PPS Pro dodávajú napr. 0,13 mg/l Mn, 0,08 mg/l B;
* hnojivo JBL Ferropol 24 o dosť menej, asi len 1/20: 0,006 mg/l Mn, 0,004 mg/l B.
Tak ma zaujíma, či mikroprvkov stačí podstatne menej, keď železo pridám samostatne alebo je Ferropol 24 len taká slabá vodička.
Tabuľku s mojimi výpočtami som pridal do profilu, ale čaká na schválenie, tak aj tu:
dl.dropboxusercontent.com/… (je tam dávkovanie počítané na týždenný interval)
Starší reakce
Dík. Začnu zase s feroxem pozvolna.
Já bych se řídil tím co vidíš, tedy podle těch stávajících listů. U železa méně znamená více, takže žádný bláznění a třeba to ani nemusí bejt moc pravidelný a sešněrovaný. Prostě co vidíš, tak do souvislostí a adekvátně reagovat.
A časový horizont? Nechci to zase přehnat, ruduchy jsem se sotva zbavil
.
Beztestovým metodám zdar.
Pozitivní reakce se dostavuje a nový listy to jenom potvrdí.
Když začnu přidávat železo, světlá místa mezi žebrováním listu se zase vybarví, nebo mám čekat až na nové lupení?
Takže si sám zjistil to co jsem ti říkal. Držet nějakou měřitelnou koncentraci nemá cenu jen si hlídej jestli se ti časem nezvyšuje.
Tak aktualizácia stavu po 1 dni: Farba testu sa už nemenila (zato sírovodíkový smrad sa zvyšoval). Farba vody v akváriu sa od včerajšieho neskorého večera tiež už nemenila. Zmeral som po 1 dni opäť železo vo vode akvária a nameral som prakticky to isté, čo včera (po predpísaných 5 minútach pod 0,05 mg/l, po cca 2 hodinách aj s UV svetlom 0,05 - 0,1 mg/l).
Z toho vyplýva, že:
1. Spotreba železa v mojom akváriu je nízka a keď nejaké pridám, vydrží tam dlhšie.
2. JBL test asi tiež potrebuje viac času na odhalenie Fe z chelátu.
Stačí teda raz týždenne trochu pridať po výmene vody? Má nejaký význam držať úroveň železa na odporúčaných 0,1 - 0,2 mg/l alebo stačí udržiavať podstatne nižšiu (ale merateľnú) hodnotu?
zervan napsal: Hm, vďaka za tip, to by mohol byť naozaj problém. V návode sa síce o tom nič nepíše, ale skúsim odobrať vzorku a nechať reagovať do zajtra. Po 2 hodinách (pod UV svetlom) test ukazuje necelých 0,1 mg/l, čo je viac ako bolo predtým, ale či je to správne, to neviem. Vzorka začala dosť páchnuť sulfánom (H2S), asi je súčasťou činidla. Uvidím ešte zajtra...
Ranný dodatok: Hodnoty sa už nijako nezmenili, test ukazuje niečo medzi 0,05 a 0,1 mg/l. Popoludní vezmem vodu z akvária a som zvedavý na zostatok Fe. Ak nameriam približne toľko čo včera, tak bude stačiť hnojiť raz týždenne s výmenou vody.
Nerozumiem, čo má dokazovať ten odkaz - nikde som tam nenašiel zloženie. Ono je asi len na krabičke (podľa mňa schválne, viac ľudí sa takto "nachytá" ako ja), citujem vo voľnom preklade:
Tekuté hnojivo K-2 (to neviem čo je) pre okrasné akváriové rastliny, s mikroživinami, komplexne stabilné pri pH 4-5. 2,00% vodo-rozpustný K2O; mikroživiny ako komplex EDTA: 0,0624% B; 0,0074% Co; 0,030% Cu; 0,080% Fe; 0,080% Mn; 0,002% Mo; 0,0641% Zn. Ostatné zložky: 0,0564% vodo-rozpustný MgO; 0,2775% S; 0,0001% Al; 0,0153% J; 0,0105% Sn
No neviem, zdá sa mi to *veľmi* málo, ale počítajme ďalej: Fľaštička má 10 ml, 1 kvapka denne je na 50 l vody v akváriu, celkovo vystačí na 10000 l. Čiže kvapiek je tam 10000 l / 50 l = 200, 1 kvapka má 10 ml / 200 = 0,05 ml, pre zjednodušenie to počítajme ako 0,05 g, čiže 50 mg. Teda 50 mg hnojiva je na 50 l vody denne, teda sa dávkuje hnojiva ako celku 1 mg/l, toto je vcelku jednoznačné, ak som sa nepomýlil.
Čo sa mi ale nejako nezdá je tá koncentrácia, lebo ak je v tomto 1 mg len 0,080% Fe, čiže dávkujeme 0,0008 mg/l, tak to je naozaj mizerne málo (alebo potom nie je pravda, čo vraví test, že optimálny obsah Fe je 0,1 - 0,2 mg/l). Nehovoriac o tom, že pri mojom vyššom pH je železo v EDTA nedostupné.
Železo je také stopový prvek a na těch tvých pár rostlin to bude určitě stačit.
www.jbl.de/…
Nie, Ferropol (so železom) nepoužívam, používam len Ferropol 24, čo je len doplnok stopových prvkov k Ferropol a železo prakticky neobsahuje (resp. tak málo, že keď som to počítal, tak mi vyšla v podstate nula). Priznávam sa, že som sa tiež domnieval, že je to len "denný variant" Ferropol a zostal som tým zaskočený po preštudovaní zloženia a návodu
Zarastenosť určí len to, koľko denne rastliny železa minú. Inak áno, zatiaľ nie je tak zarastené, ale bude, ďalšiu várku rastlín očakávam vo štvrtok.
Hm, vďaka za tip, to by mohol byť naozaj problém. V návode sa síce o tom nič nepíše, ale skúsim odobrať vzorku a nechať reagovať do zajtra.
Nie, nie som chemik (chémii sa už roky nevenujem), tak neviem, ako uvoľniť Fe z chelátov - žeby svetlom / UV svetlom?
Sid mě předešel mám podobnou zkušenost z testy na Fe. Zas tak zarostlé to nemáš aby jsi tam cpal tolik železa když ještě používáš ferapol. Podle mě si říkáš o malér i železem se dá přehnojit.
Osobně testy Fe už pár let nepoužívám, stačí mi sledovat rostliny. Proto dotaz: dokáže ten váš test Fe od JBL (při postupu uvedeném v návodu) změřit Fe v chelátech?
U Ferrinu (Rataj) se na tento "nedostatek" dříve upozorňovalo. Tuším, že i výrobce doporučeje v případě, že používáte ke hnojení Fe v chelátech, vyčkat až 24(?) hodin, než odečtete naměřené hodnoty.
(Jako chemik určitě víte, jak proces "uvolnění" Fe z chelátu urychlit.
)
Áno, skúsim to presne takto, ale meranie spravím skôr - ešte pred týždennou výmenou vody. Voda zmenila postupne farbu z ružovej na oranžovo-hnedú a to sa mi normálne páči! Pekne na tom vynikne hnedý kremičitý piesok (flexiobklady H1), drevo koreňov a červené rastlinky (zatiaľ len prvé náznaky na Cabomba a Rotala).
Podľa príznakov som vyhodnotil, že chýba železo (každopádne ho nie je nadbytok, test ukazuje 0) - objavilo sa to až keď som začal pridávať CO2, navyše mi omylom pribudla Rotala macranda a tej je vraj vhodné pridávať železo. Toto mi pripadalo akútne, tak skúsim pridávať najskôr železo, pretože nie je vôbec prítomné v našej inak pomerne bohatej vode.
Dusičnanov mi tých 10-20 mg/l udržujú rybky a Neritiny, vápniku a horčíku mám snáď dosť z vody (máme tvrdšiu, 15°dGH), mikroprvky pridávam jemne z JBL Ferrapol 24. Fosforečnanov odhadujem, že by mohlo byť dosť z krmiva (keď sú aj dusičnany), nie sú príznaky nedostatku, o pár dní budem mať test, tak zmeriam pre kontrolu. Jediné, čo neviem posúdiť a zistiť, je draslík - tak mám kúpený KNO3, KH2PO4 i K2SO4 a keď bude treba, použijem ten najvhodnejší (ak test fosforu ukáže nedostatok, tak KH2PO4, ak nie, tak K2SO4).
Nikdy som nehnojil, tak chcem ísť na to postupne - pokúsiť sa zistiť, čo konkrétne treba. Rozmýšľal som síce spočiatku aj nad metódou EI a hoci uznávam, že to môže byť fajn, pripadá mi to dosť brutálne. Nepotrebujem bujnenie rastlín, ale rád by som, aby mali splnené nároky a pokiaľ možno, vyfarbili sa do červena (heh, aký som "nenáročný"
)
kolik za den ubyde nejsi schopen v domácích podmínkách zjistit, zkus nějaké rozumné dávkování a změř po 14 dnech a uvidíš jestli ubejvá nebo přibejvá. Ohledně zbarvení nevím, vím jen že to dělá, ale tipoval bych že jak se chelátová vazba rozpadne tak zmizí i zbarvení, ale když budeš lít pořád tak tam asi nějaký pořád bude.
Proč leješ do akvária jen železo?
Áno, na rastliny som zvedavý najviac. Budem pridávať aj naďalej, len to nechcem "prepísknuť", preto som chcel zistiť, koľko za deň zhruba ubudne a každý deň pridať malé množstvo. No a to zafarbenie zoslabne, či každým dňom sa zosilní?
to, že ti to barví vodu je normální to dělá i EDDHA, že si nic nenaměřil, ještě neznamená, že tam to železo není. Já bych tam spíš na zkoušku dával určitý množství cca 14dní denně a pak to změřil, nejlíp v laborce. Nebo to poznáš na kytkách, jestli jim chybí nebo ne, zrovna nedostatek železa je vidět dobře
No budem to pozorovať, zajtra zmeriam a keď niečo zistím, napíšem. Bolo by však fajn, keby sa našiel niekto, kto Fe-EDDHMA aplikuje a napísal svoje skúsenosti. Ja som to kúpil preto, že máme tvrdšiu vodu s vyšším pH a tie komerčné Fe hnojivá by mi asi fungovali dosť neefektívne (pôvodne som chcel JBL Ferropol, ale som od toho odstúpil).
Inak voda sa mi už nezdá taká ružová, ale už skôr hnedá.
Napadla mi ešte jedna otázka pre skúsenejších, tú určite niekto bude vedieť zodpovedať: je lepšie železo pridávať večer po zhasnutí svetiel alebo je to jedno? Lebo jediné komerčné hnojivo, čo mám kúpené (mikroprvky JBL Ferropol 24) sa má kvapnúť po vypnutí osvetlenia. Železo asi patrí tiež do tejto kategórie, či nie?
Mimochodom, pôvodne som chcel namiešať tak koncentrovaný roztok Fe-EDDHMA, že by som tiež dal len 2 kvapky denne, ale keď som videl, aké je to "husté", asi by to nešlo, to by bola marmeláda a nie kvapky
No to nic nezkazis ani rezavym ramovym akvariem, obcas ho jeste nekdo ma a funguje mu.
Ale k dotazu od zervan, to by mne taky zajimalo, chybu jsem ve vypoctu nenasel...
myslím si to samé ...
"Hrebíkem" v akvárku nic nezkazíš.
To máš zajisté pravdu , o tom uhlíku se jistě vedou spory stejně jako o hřebících , jedni říkaj ano, jedni říkaj ne , no momentálně jsem o zkušenost s tekutým uhlíkem chytřejší, a o tom to je bych řekl ...
No ze si vybiras same metody, o kterych se vedou spory, misto abys sel na jistotu.
Pridavat "tekuty uhlik", at si mysli kdo chce co chce, a at to je jak chce, je minimalne diskutabilni. Totez plati o hrebicich do dna. Nerikam ze to funguje a nebo nefunguje, tohle ted rozstipnout nehodlam, ale mas spolehlive zpusoby pridavani zeleza ve forme dostupne rostlinam, jsou i spolehlive zpusoby pridavani CO2 do vody, tak proc nejit cestou jistoty.
Áno, 6%, teda v 2,5 g by malo byť 150 mg, rozpustil som v 50 ml vody, teda 3 mg/ml hnojiva. Dal som do akvária 4 ml, teda 12 mg, na 61 l vody by to malo dať cca 0,2 mg/l - to sedí. Áno, dal som zrejme menej ako 2,5 g (100 g Fe-EDDHM zaberá viditeľne menší objem ako 100 g KNO3), ale to som už spomínal...
Malé oceľové klinčeky som dal už dávnejšie do čajového sáčku a ten položil na molitán filtra. Moc to asi neodsáva cez filter, lebo keď sáčok po pár dňoch vo vode chytím a "vyprášim" vo vode, tak sa objavia "kúdoly" hrdzavého prášku, ktorý sa o chvíľu vytratí / rozfúka ho po akváriu. Môžem veriť, že to má nejaký prínos, ale nenameral som vo vode nič (nameral som len ak som sáčok "vyprášil" rovno do skúmavky).
EDIT: Tá voda nie je až tak brutálne ružová, ale je ako keby som svietil ružovou trubicou...
Nějak nepobírám smysl ...
Přidat reakci
1 ...... [5] 7 8
Zpět na obsah sekce Akvarijní rostliny • Zobrazeno 15166x